Život Prešova
online
online
V prvej tisícke najlepších univerzít na svete nie je ani jedna zo SR
12.09.2019 Celý región
Londýn
12. septembra (TASR) - Najlepšou univerzitou na svete sa podľa
hodnotenia prestížnej britskej spoločnosti Times Higher Education (THE)
stala už po štvrtý raz po sebe Oxfordská univerzita. Napriek tomuto
prvenstvu britské univerzity v rebríčku dlhodobo klesajú v porovnaní s
vysokými školami v Číne, Nemecku a Austrálii. Zo slovenských univerzít
sa v prvej tisícke neumiestnila ani jedna. Vyplýva to z rebríčka
najlepších svetových univerzít pre rok 2020, ktorý THE zverejnila v
stredu.
Na druhom mieste sa umiestnila Kalifornská technická univerzita, pred treťou Cambridgeskou univerzitou. Z vysokých škôl v krajinách susediacich so Slovenskom mala najlepšie hodnotenie (134. miesto) Viedenská univerzita. Karlova univerzita v Prahe a Semmelweisova univerzita v Budapešti sa prepracovali do piatej stovky. Jagelovská univerzita v Krakove je v siedmej až ôsmej stovke.
Z hľadiska jednotlivých krajín majú v top 200 najviac zástupcov Spojené štáty (60). Nasleduje Británia s 28 univerzitami a Nemecko s 23.
Z analýzy spoločnosti THE vyplýva, že britské univerzity čelia v celkovom hodnotení, aj napriek opakovanému prvenstvu Oxfordskej univerzity, dlhodobému poklesu. Ten je spôsobený najmä zmenšujúcimi sa investíciami britského verejného sektoru do vzdelávacieho systému v porovnaní s inými regiónmi sveta.
Ešte v roku 2016 sa v rebríčku 200 najlepších univerzít sveta umiestnilo 34 britských vysokých škôl oproti 28 v tomto roku. Až 26 britských univerzít pritom počas sledovaného obdobia v hodnotení kleslo, pričom tento trend nesúvisel podľa THE nutne s poklesom ich kvality, ale skôr s rýchlejšie rastúcou kvalitou univerzít v iných krajinách.
Naopak, počet nemeckých univerzít v prvej dvestovke vzrástol z 20 na 23, čínskych univerzít z päť na sedem a austrálskych z troch na jedenásť.
Stephen Conway, riaditeľ oddelenia výskumu na Oxfordskej univerzite, taktiež za týmto trendom podľa THE vidí najmä klesajúce výdavky Spojeného kráľovstva na vedu a výskum. "Celkový príspevok z britských verejných zdrojov pre univerzity v porovnaní s ich nákladmi na vedu a výskum klesol, zatiaľ čo iné časti sveta investujú do vedy a inovácií," uviedol Conway.
Simon Marginson, riaditeľ oxfordského Centra pre globálne vysoké školstvo, poukázal na to, že britské univerzity dlho čerpali z tradícií, silnej akademickej kultúry a z britskej globálnej minulosti.
Tieto faktory však podľa jeho názoru sami o sebe nedokážu "navždy zachovať" pozície britských vysokých škôl tvárou v tvár skromným investíciám do vzdelávania, vládnemu "odporu voči prepájaniu sa so zvyškom sveta" a poklesom finančnej stability univerzít v súvislosti so spormi o podobu dôchodkového systému a stratou prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov.
Na druhom mieste sa umiestnila Kalifornská technická univerzita, pred treťou Cambridgeskou univerzitou. Z vysokých škôl v krajinách susediacich so Slovenskom mala najlepšie hodnotenie (134. miesto) Viedenská univerzita. Karlova univerzita v Prahe a Semmelweisova univerzita v Budapešti sa prepracovali do piatej stovky. Jagelovská univerzita v Krakove je v siedmej až ôsmej stovke.
Z hľadiska jednotlivých krajín majú v top 200 najviac zástupcov Spojené štáty (60). Nasleduje Británia s 28 univerzitami a Nemecko s 23.
Z analýzy spoločnosti THE vyplýva, že britské univerzity čelia v celkovom hodnotení, aj napriek opakovanému prvenstvu Oxfordskej univerzity, dlhodobému poklesu. Ten je spôsobený najmä zmenšujúcimi sa investíciami britského verejného sektoru do vzdelávacieho systému v porovnaní s inými regiónmi sveta.
Ešte v roku 2016 sa v rebríčku 200 najlepších univerzít sveta umiestnilo 34 britských vysokých škôl oproti 28 v tomto roku. Až 26 britských univerzít pritom počas sledovaného obdobia v hodnotení kleslo, pričom tento trend nesúvisel podľa THE nutne s poklesom ich kvality, ale skôr s rýchlejšie rastúcou kvalitou univerzít v iných krajinách.
Naopak, počet nemeckých univerzít v prvej dvestovke vzrástol z 20 na 23, čínskych univerzít z päť na sedem a austrálskych z troch na jedenásť.
Stephen Conway, riaditeľ oddelenia výskumu na Oxfordskej univerzite, taktiež za týmto trendom podľa THE vidí najmä klesajúce výdavky Spojeného kráľovstva na vedu a výskum. "Celkový príspevok z britských verejných zdrojov pre univerzity v porovnaní s ich nákladmi na vedu a výskum klesol, zatiaľ čo iné časti sveta investujú do vedy a inovácií," uviedol Conway.
Simon Marginson, riaditeľ oxfordského Centra pre globálne vysoké školstvo, poukázal na to, že britské univerzity dlho čerpali z tradícií, silnej akademickej kultúry a z britskej globálnej minulosti.
Tieto faktory však podľa jeho názoru sami o sebe nedokážu "navždy zachovať" pozície britských vysokých škôl tvárou v tvár skromným investíciám do vzdelávania, vládnemu "odporu voči prepájaniu sa so zvyškom sveta" a poklesom finančnej stability univerzít v súvislosti so spormi o podobu dôchodkového systému a stratou prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov.
www.ZIVOTPO.sk
